Temná noci, pusť ma zo svojej moci...
Buď mi svetlom, buď mojím dňom
Buď mojím anjelom, buď mojím snom
Buď mojou vodou, buď mojím chlebom
Buď mojou slobodou, buď mojím nebom...
Volám ťa, odokry mesiac
To veľké oko, čo celé veky na nás hľadí a nechaj ho voľne plynúť po oblohe, nech pravda lásky zvíťazí v človeku...
Odokry hviezdy, duše mŕtvych, čo slobodnými túžia byť, po stáročia blúdiacich po oblohe, hľadajúce svoj kľud...
Duchovia Zeme, lesov a vôd! Začnite svoj polnočný tanec, ktorého sila obrodzuje život, nočné tvory hľadiace z húštin, kmeňov a stromov Vám k tomu posvietia očami, čo žiaria čistotou, les pridá zvuky praskajúcich konárov, šepot listov, voda hukot svojich vĺn, končiacich v nekonečnu, čo viac treba k novému zrodeniu toho, ktorý nás vedie, utešuje a hladí detskou rukou poznačenou rokmi utrpenia, zem ponúkne svoj koberec, pre túto noc na posteľ ho zmení , kvety prikryjú ho, sťa perina, jeho oči navždy zostanú odrazom života, kým opäť nebude ho treba vyvolať, oblaky zakryjú oblohu, nikto sa nedozvie, nikto okrem nás, ni šum vetra v listoch neprezradí tomu, čo nesmie znať...
A tak zostane to ďalsie roky, kým opäť niekto nevysloví to, ktoré smie sa len v noci, túžobné prianie najvyššieho mága na záchranu nás všetkých...
Temná noci, pusť ma zo svojej moci...
Komentáre